Pokojní v nepokoji
Príbehy ľudí, ktorí sa nikdy hrdinami stať nechceli. To, čo my často nevieme nájsť v slobodnom svete, oni našli v studenom tichu väzenských ciel.
21 príbehov politických väzňov. Timotej Križka fotografoval týchto mužov a ženy v tme, pretože v nej prežili časť svojho života. Knihou by rád inšpiroval ľudí v dnešnej dobe, aby sa pokúsili nájsť svoj vnútorný pokoj a šťastie.
Kniha patrí k výberu Najkrajšie knihy 2019 od Bibiany a bola vybraná na výstavu finalistov Národnej ceny za dizajn 2020. Kniha je dvojjazyčná SK/EN.
„Nikdy nevieme, v ktorý deň a na akom mieste nás to postretne. Väčšinou nám zmenia život tie zdanlivo najmenšie okamihy. Skutočnosť je moment. Skutočnosť je dar, o ktorý nemôžeme prísť.“ Andrej Konc
Pokojní v nepokoji/Light in darkness: Eugénia Vyskočilová, Rudolf Dobiáš, Michal Ivanko, Štefan Ružovič, Michal Vasiľ, Eugen Ján Kočiš, Ján Ďuro, Anton Srholec, Dorota Kravjanská, Jozef Tóth, Imrich Vanta, Imrich Mráz, Ján Chryzostom Korec, Františka Múziková, Ján Zeman, Jozef Mašlej, Akvinas, Ladislav Záborský, Justína, Bernard Pánči, Andrej Konc
Informácie o produkte
Autor fotografií a textu: Timotej Križka
Dizajn: Slávka Pauliková
Preklad anglický jazyk: Stanislava Gajdošová
Formát: 225 x 310 mm
Počet strán: 176
Väzba: pevná
Úryvok z knihy: Ján Zeman
Po dvoch rokoch samoty a dennodenného čakania na popravu Jána odviedli. So strachom pred povrazom odchádzal zo svojej tmavej cely. „Vžite sa do situácie, že ste smrteľne chorý a neviete, či máte deň, dva, týždeň, rok… A to všetko, čo máte rád, už nikdy neuvidíte. Tak si to môžete predstaviť… Nič iného mi nebolo ľúto, len že mňa popravia a Oľga ostane sama.“
Veliteľ väznice ho privítal zvolaním: „Poď ďalej, obesenec!“ Otvoril obálku. Bol to list od prezidenta, ktorý udelil Jánovi Zemanovi milosť „iba“ doživotného väzenia. „Tam som išiel na popravu a späť do cely sme išli ako na párty.“
Z leopoldovskej samotky Zemana v dobytčáku odviezli do Jáchymova. Tam sa stal terčom smiechu zlodejov a vrahov, ktorí videli, ako vychudnutý, vyčerpaný od slabého spánku kráča oblečený v zime iba v tenkom väzenskom oblečení fárať do uránovej bane. Kričali na neho: „Aha! Hrdina ide, má odvahu ísť na svojich vlastných nohách!“ Silu mu dodávala iba nádej, že raz opäť uvidí svoju ženu, s ktorou už takmer štyri roky nemal žiaden kontakt. Oľga ani nevedela o jeho milosti. Z Jáchymovska nebolo možné poslať žiadnu správu von.